„Približne pätnásť rokov,“ vyhlásil L. Ron Hubbard v kľúčovej eseji z roku 1965, „som medzi inými filozofickými odbormi študoval predmet UMENIE.“ Jeho dôvody boli dvojaké. Prvým a hlavným, ako vysvetlil, „Z ľudských snáh je umenie tou najmenej kodifikovanou (systematicky utriedenou) a najviac nepochopenou.“ Dokonca jeho definícia, ako si všimol, bola stále predmetom intenzívnej debaty. A tak si na čisto akademickej úrovni prial tento predmet preskúmať pokiaľ možno v čo najširšom a najzákladnejšom zmysle a tým vyriešiť otázky o ktorých dlho premýšľali filozofi a kritici, vrátane najzákladnejšej otázky zo všetkých: „Čo je to umenie?“
Pritom tu bol ešte jeden dôvod jeho záujmu o tento predmet: bol veľmi blízky jeho srdcu. „Zachytávanie svojich vlastných snov do slov, malieb alebo hudby a potom ich vidieť živé,“ napísal asi pred 30 rokmi, „je vzrušenie najvyššieho druhu.“ Keď hovoril o umelcoch ako celku, vyhlásil, že jedine oni sú schopní nám ukázať našu budúcnosť. Nesporne teda, „Tento dosť rozsiahly predmet UMENIE,“ ako ho opísal, nebol niečím, čo by bral na ľahkú váhu, a skutočne je pravdepodobne nemožné všestranne posudzovať život L. Rona Hubbarda, bez toho aby sme brali do úvahy to, čoho v oblasti umenia dosiahol.
Pokračujte ďalej na: